Domáce koľajisko Tomáša Rusňáka v mierke N
Domáce koľajisko Tomáša Rusňáka v mierke N, je umiestnené v byte panelového domu. Jeho rozmery sú cca 180 x 60 cm. Postavené je na 1,3 cm hrubej, drevotrieskovej doske. Jeho námetom je hlavná dvojkoľajná trať s jednou štvorkoľajovou stanicou a jednou zastávkou.
Koľajisko sme začali s manželkou stavať na jar roku 2011 a s väčšími či menšími prestávkami nám stavba trvala vyše dva a pol roka. Koľajisko v aktuálnej podobe tvorí akýsi pomyselný základ pre ďalšie dokončovanie detailov, ktoré budú pribúdať časom, podľa chuti a samozrejme financií.
Pri rozhodovaní o tom, na čom budeme koľajisko budovať nám pomohli skúsenosti z prevádzky predošlého koľajiska v mierke H0, ktoré sme s manželkou kúpili od jedného pána z Uherského Hradišťa.
Spomínané koľajisko bolo postavené na drevotrieskovej doske hrúbky cca 8 mm a zo spodnej časti spevnené drevenými výstuhami. Hrúbka dosky a výstuh sa ukázala ako nedostatočná a pri manipulácii s koľajiskom dochádzalo k značnému deformovaniu základovej dosky. Preto sme sa rozhodli použiť dosku hrubšieho prierezu a bez výstuh.
Po takmer celodennom túlaní sa po obchodoch s dreveným materiálom, sme natrafili na dosku hrubú cca 13 mm o rozmeroch 2 x 1 m, ktorá bola zrejme určená na veľkoplošné obklady stien, alebo podláh, nakoľko mala po svojom obvode zárezy a západky. Nám ale trebalo dosku menších rozmerov, takže tie nepekné kraje pôjdu aj tak preč. Takže sme našli víťaza a za pomerne nízku cenu.
Samotné koľajisko pozostáva z dvoch, na sebe nezávislých okruhoch. Každý okruh sa v oblasti stanice rozvetvuje na dve koľaje, ktoré sú v obvode stanice vypínateľné. Pôvodne mali byť obe okruhy vzájomne prepojené aspoň v jednom mieste, čo by síce dosť rozšírilo možnosti prevádzky, no na druhej strane pri plánovanom použití jedného transformátora pre každý okruh by to bolo nie príliš šťastné riešenie. Prejazd súpravy medzi okruhmi by sa teda nezaobišiel bez núteného zastavenia v mieste izolovaného spoja, teda rovno na výhybkách, ktoré ako vieme sú častým problémom pri výpadkoch napájania. Keď sa k týmto dôvodom pridali ešte aj financie, bolo rozhodnuté, že okruhy teda prepojené nebudú, a prevádzka bude jednoduchšia.
Po obrezaní dosky do potrebných rozmerov nasledoval geometrický nákres schémy koľajiska na samotnú dosku. Označili sme si orientačné body drobnými klinčekmi a mohlo sa sypať štrkové lôžko. To v našom prípade tvorí vylúhovaný a následne vysušený čierny čaj. Po poriadnom uschnutí sa začalo s pokládkou samotného koľajiva a zapájali sa elektrické obvody jednotlivých úsekov.
Keď boli koľaje priklincované a obvody zapojené, nasledovalo odskúšanie funkčnosti koľajiska. To dopadlo až na drobné muchy uspokojivo, takže sa mohla pomaly začať budovať krajina. Tá je tvorená výlučne z brúseného polystyrénu.
Keď sa začínala krajina budovať nemali sme ešte konkrétne predstavy ako by malo finálne koľajisko vyzerať. Všetky nápady čo kde a ako umiestniť prichádzali počas samotnej stavby.
Na zatrávnenie sme použili zbytky trávnatého koberca, molitanové posypy polák rôznych odtieňov a hrubosti, a v neposlednom rade sušený mach. Skaly sú vytvorené z toaletného papiera napusteného disperzným lepidlom a dofarbené temperovými farbami. Stromy sú z 80% zapichovacie a z 20% dolepovacie. Kríky sú štandardné z alpského machu. Cesta je vyrezaná z brúsneho papiera veľmi jemného zrna. Pôvodne mali byť na ceste aj čiary, no po X neúspešných pokusoch vymaskovať potrebné miesta, sme do vzdali, a cesta ostala bez čiar.
Budovy a stavby sú z časti stará produkcia PIKO a z časti klasické plastové stavebnice. Stavebnice boli lepené gélovým sekundovým lepidlom, čo sa neskôr ukázalo ako nie príliš šťastné riešenie nakoľko výpary lepidla sfarbili niektoré miesta domčekov na bielo, a na fotkách je to dosť vidieť.
K niektorým hotovým stavbám sme prišli za bagateľ nakoľko mali isté poškodenia, ktoré sa nám do určitej miery podarilo opraviť a tak mohli byť umiestnené do terénu.
Ovládací pult je vyrobený z bázovej krabice od sivárov, do ktorej boli v potrebných miestach vypilované otvory pre umiestnenie vypínačov. Vrchná doska bola nakoniec prekrytá vopred pripravenou schémou stanice kvôli prehľadnosti. Zdrojom napätia pre trakciu a v budúcnosti aj pre príslušenstvo sú dva transformátory PIKO FZ1.
Článok si nekládol za cieľ podať vyčerpávajúce informácie o stavbe koľajiska, ale urobiť krátky prierez postupom prác smerujúcich k síce jednoduchšiemu, ale pre nás uspokojivému výsledku. Ako sme spomínali v úvode, časom pribudnú ďalšie detaily, ako postavičky, zver či návestidlá a osvetlenie stanice.
V dohľadnej dobe bude na týchto stránkach zverejnené voľné pokračovanie o našom koľajisku, ktoré bude pojednávať o vozovom parku a samotnej prevádzke na ňom.
Text a foto: copyright Bc. Tomáš RUSŇÁK