Dovolenka v Grécku, vlakom – “rozkukávanie”
V prvom diele tohto, teraz už konečne seriálu, som opisoval cestu do Grécka, avšak o tejto krajine a jej železnici ste sa toho veľa nedozvedeli. Takže tento diel bude už naozaj celý “grécky”.
Keďže mám tú česť mať v rodine pracovníka jednej zo štátnych železničných spoločností, mám režijné výhody – tzv. “režinky”. Tie platia u nás a v ČR. V zahraničí je možné využiť, za istých podmienok, lístky FIP. Vydáva sa osobitne jeden lístok pre každého železničného dopravcu a na každom sú 4 políčka. Každé platí dva dni. Koho by zaujímali podrobnosti o FIPkách odporúčam navštíviť túto stránku.
Keď odrátam dva dni potrebné na cestu do Grécka a späť domov, môžeme na FIPky cestovať teoreticky až 6 dní. A tak sme sa s otcom rozhodli, že baby necháme na pláži a strávime týchto pár dní z nášho dvojtýždňového pobytu vo vlaku. Po tom, čo sme v sobotu 18. júla v podvečerných hodinách prišli do letoviska Neoi Poroi a ubytovali sa, nám už zostal čas maximálne tak na schladenie sa v mori a menšiu obhliadku. Večer na izbe sa mi však v hlave začal rodiť plán na nasledujúci deň. Totižto, FIPky sme mali vypísané ešte v ten deň, čiže 18. júla, takže nám platia aj nasledujúci deň. A tak padlo rozhodnutie, ísť sa v nedeľu niekam previezť, aby sme zistili, ako to na železnici funguje predtým, než sa vydáme niekam ďalej.
Ešte doma som hľadal cestovné poriadky. Mal som stiahnutý cestovný poriadok Vlaky Maďarsko a Balkán v aplikácii CG transit, avšak zistil som, že je pomerne nepresný – vlaky na niektorých tratiach úplne chýbali. Preto som začal hľadať na oficiálnej stránke dopravcu TrainOSE a podarilo sa mi nájsť okrem internetového vyhľadávača aj PDF súbory s cestovným poriadkom, ktoré som si stiahol. Gréci majú v podstate len dve kategórie vlakov a to diaľkové InterCity a prímestské vlaky v regiónoch Thessaloniki, Athens a Patras. Na príslušných stránkach majú v prílohách cestovné poriadky pre súvisiace trate.
A teraz späť do Grécka. Chcel som naplánovať nejaký krátky výlet, na ktorom by sme využili čo najviac vlakov. Po chvíli padlo rozhodnutie, ísť poobede osobným vlakom asi 40 km na sever po pobreží smerom na Solún do mesta Katerini. Tam prestúpiť na IC Solún-Atény a ísť opačným smerom do Larrisy, ktorá je od letoviska Neoi Poroi asi ešte 50 km južne, teda z Katerín je to do 100 km. Odtiaľ potom osobným späť do Neoi Poroi.
Nasledujúci deň bol pre nás podobný ako pre ostatných dovolenkárov. Avšak v poobedňajších hodinách, keď všetci trávili siestu, sme sa vybrali na asi 3 km vzdialenú železničnú stanicu. Pre nás to nie je nič zvláštne, avšak v Grécku sa o takomto čase uprostred leta teploty pohybujú okolo 40 stupňov a prejsť 3 kilometre pešo je o kúsok náročnejšie, ako v našich klimatických podmienkach. A tak sme, pomaly ale isto, prešli na stanicu, odkiaľ nám mal ísť osobný 2592 s odchodom o 15:15. Na lavičke sme vyčkávali príchod osobného vlaku. Pár minút pred príchodom sa v tiahlom oblúku na južnom zhlaví stanice ukázal nejaký vlak. V minulosti tu chodili grécke dvojdielne motorové jednotky radu 621 avšak to bolo pred 7 rokmi a vtedy ešte prebiehala elektrifikácia. Keď prišiel bližšie rozpoznal som, že je to päťdielne elektrické desiro radu 460. Vlak zastal, otvorili sa všetky dvere a vyrútil sa z nich húf ľudí. Zvyknutí na slovenské pomery ustupujeme a nechávame všetkých vystúpiť. Lenže tu panuje iná morálka. Väčšina ľudí vystupuje, ale tých pár ľudí, čo nastupuje, sa tlačí oproti nim do dverí, čím len predlžujú výstup a nástup. Nechápavo sme sa prizerali a čakali, kým sa nejaké dvere uvoľnia. Nakoniec sme nastúpili a vlak takmer na čas odišiel.
Hneď za stanicou sa nachádza tunel Platamonas (4275 m) pod hradom s rovnakým názvom. Po pár minútach vychádzame z tunela a desiro s nami práši traťových 160. Nasleduje zastávka Leptokaria, ktorú, podobne ako všetky ostatné, rušňovodič hlási v rozhlase, avšak po Grécky a tak rozumiem len názov zastávky, čo mi ale stačí. Zastavíme, pár ľudí vystúpi, ešte menej nastúpi a ideme ďalej.
Cesta vlakom je príjemná, klimatizácia tu funguje asi na všetkých súpravách. Priznám sa, že nie som veľkým zástancom klímy, ale v takýchto podmienkach to jednoducho inak nejde. A na rozdiel od našich klimatizovaných vozňov ala “chladnička” bolo v gréckych vlakoch do 30 stupňov, čo je pri vonkajších teplotách okolo 40 podľa mňa optimum.
Po chvíli cesty sa prvýkrát objaví sprievodca. Niečo povedal (samozrejme po Grécky), my sme mu ukázali fipky. Keď ich uvidel, mávol rukou – asi ich tu dobre poznajú. Nasleduje ešte zastávka Litochoro a potom Katerini, kde vystupujeme. Prichádzame 15:35, teda načas a po prejdení podchodom na vedľajšie nástupište čakáme na IC 59 s pravidelným odchodom 15:49.
Vlak prichádza pár minút zmeškaný. V čele je SIEMENS radu 120 a za ním dieselový ADtranz radu 220. Za rušňami je súprava zložená z veľkopriestorových Bmpz, kupéčka Bmz, reštauráku WRmz a služobáku ADmz. Tieto vozne vychádzajú z koncepcie Modularwagen. Viac o nich sa dozviete v sekcii popisy a vo fotogalérii na vagonwebe. Nastupujeme a o chvíľu sa pohýňame zo stanice. Vo vlaku nie je núdza o miesto – asi preto, že je nedeľa poobede a my ideme opačným smerom ako dochádzajúci.
Po pár minútach sa objavil sprievodca. Tento si však už vzal FIPky do rúk a kontroloval ich. Na mojej začal niečo písať. Keď mi ju vrátil, zistil som, že mi vypísal druhé políčko, čo bol problém, pretože nám tým v podstate zrušil štvrtinu fipky, teda dva dni cesty. A pritom sme mali stále platné prvé políčko. A tak, dúfajúc, že rozumie po anglicky, som sa ho spýtal, aký je problém. On odpovedal, že nemáme vypísané políčko, tak nám ho vypísal. Na to som mu povedal, že každé políčko by malo byť platné do polnoci nasledujúceho dňa, čomu nechcel veriť. Našťastie sú na obale všetky podmienky napísané aj v angličtine a tak som mu to tam ukázal a nakoniec mi dal za pravdu. Ospravedlnil sa, políčko, ktoré vypísal označil svojím ID a povedal, že ho môžme neskôr normálne použiť.
Medzitým mierime opäť do tunela Platamonas a blížime sa do stanice Neoi Poroi. Stanica má nástupištia mimo priebežných koľají, podobne ako je tomu na našom koridore. Pred koncom tunela sme začali brzdiť a v Neoi Poroi nás dali do boku, k perónom. Neskôr som zistil, že tam tak chodia všetky vlaky, teda aj prechodiace, a priebežné koľaje vôbec nevyužívajú. Prešli sme stanicou a za ňou vošli do oblúku, kde sa trať vzďaľuje od pobrežia a mieri do priesmyku rieky Pineios. Tu sa okrem pár kratších nachádza aj najdlhší prevádzkovaný železničný tunel v Grécku – Tempe (5500 m). Za horami sa otvorila nížina a my sme sa ňou rútili do Larissy. Tam sme prestúpili do osobného vlaku 2594 s odchodom o 16:45 a keďže IC meškalo, do odchodu zostávalo nejakých 10 minút.
Nastupujeme do desira, v ktorom čakáme na odchod. To však, aj po čase odchodu, stále stojí. Neskôr prichádzam na to, že čaká, spolu s ostatnými vlakmi, na prípojné IC 54 z Atén. Po jeho príchode ešte čakáme, kým nám uvoľní trať a odchádzame. Sadli sme si úplne dopredu, za stanovište, pretože deliaca stena je presklená a tak sa mi naskytol perfektný pohľad, ktorým by určite nepohŕdol žiaden železničný fanatik.
Po odchode vyjde zo stanovišťa sprievodca a ako obyčajne pri regionálnych vlakoch, fipky ani nepozerá. Z Larissy sme išli po nesprávnej koľaji a pozorujem, že na každom návestidle je červená – a pritom sme išli traťových 160. Aj keď rušňovodič komunikoval s dispečerom cez vysielačku, mal som trochu zmiešané pocity. Predsa len, u nás sme zvyknutí na iné. Medzitým opäť vchádzame do priesmyku rieky Pineios a po prechode tunelom Tempe sme zastavili na zastávke Rapsani.
Odtiaľ sa blížime k moru a v oblúku pred stanicou Neoi Poroi brzdíme. Vlak tu prešiel na správnu koľaj a zastavil teda už pri nástupišti v správnom smere. A tu sa naše potulky po Grécku zatiaľ skončili. Misia bola úspešná – zistili sme, že s cestovaním by nemal byť žiaden problém. Vlaky chodia pomerne spoľahlivo, príliš nemeškajú a hlavne, prípoje na seba čakajú. A tak sme mohli začať plánovať dlhšie trasy, ktoré budú predmetom ďalších dielov.
Úvodná snímka: Priesmyk rieky Pineios z osobného vlaku 2594.