Podmienky pre integrované dopravné systémy v najväčších mestách 1.časť

Úvod

Materiál  sa predkladá v súlade s Plánom práce vlády SR na rok 2011 s termínom predloženia do vlády december 2011.

V Programovom vyhlásení vlády SR v časti 2.3 Doprava, regionálny rozvoj a cestovný ruch, sa vláda zaviazala, že podporí verejnú osobnú dopravu (ďalej len „VOD“) a vytvorí podmienky na rozširovanie integrovaných dopravných systémov (ďalej len „IDS“) v najväčších mestách Slovenskej republiky (ďalej len „SR“).

Cieľom tohto materiálu je definovať podmienky na zavedenie IDS v najväčších mestách SR.

Dokument nadväzuje na materiál „Rozvoj verejnej osobnej dopravy pred dopravou individuálnou“ schválený uznesením vlády SR č. 675 z 1. októbra 2008, v ktorom sa vláda SR za oblasť osobnej dopravy zaväzuje, že podporí rozvoj VOD pred individuálnou automobilovou dopravou (ďalej len „IAD“).

Hlavné ciele v materiáli schválenom uznesením vlády SR č. 675/2008 sú:

  • zatraktívniť verejnú dopravu ako prostriedok mobility osôb v mestách, regiónoch, aby bola alternatívou IAD,
  • vytvoriť vonkajšie podmienky na zvýšenie konkurencieschopnosti VOD voči IAD.

Opatrenia na zvýšenie podielu VOD sa musia zamerať predovšetkým na zlepšenie základných parametrov, ktoré ovplyvňujú užívateľa dopravy pri voľbe dopravného prostriedku (VOD alebo IAD), ktorými sú: časová a priestorová dostupnosť, informovanosť, pohodlie, kvalita a rozsah doplnkových služieb ako aj náklady na realizáciu dopravného procesu (cena pre užívateľa).

Jedným z riešení, podľa materiálu schváleným v uznesení vlády SR č. 675/2008, je aj tvorba integrovaných dopravných systémov.

2. Vlastnosti a doterajší vývoj VOD a IAD na Slovensku

Systémy VOD na Slovensku až do polovice 90. rokov 20. storočia  prevažovali svojimi prepravnými výkonmi v osobnej doprave nad výkonmi IAD. Postupným rozvojom IAD však podiel VOD poklesol na súčasných 20 – 25 % celkových výkonov osobnej dopravy (pozri graf č. 1) a tento nepriaznivý trend pokračuje i naďalej.

Graf č. 1

integrovany dopravny system

Porovnanie systémov IAD a VOD:

a.      Individuálna automobilová doprava

IAD je technicky vhodná pre menšie a rozptýlenejšie prepravné prúdy na kratšie, stredné a – v prípade kvalitnej cestnej infraštruktúry (po výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest) – aj na dlhé vzdialenosti.

Výhody IAD:

  • flexibilnosť,
  • dostupnosť,
  • rýchlosť,
  • pohodlnosť,
  • ideálna na cestu „ z domu do domu“,
  • pri vyššej obsaditeľnosti automobilu ako 2 osoby je cena za prepravenú osobu vnímaná cestujúcim ako výhodnejšia oproti VOD.

Nevýhody IAD:

  • vysoké externé náklady,
  • nadmerné zaťažovanie životného prostredia,
  • vyššia spotreba paliva,
  • náročnosť na priestor pri parkovaní,
  • náročnosť na priestor pri umiestňovaní cestných komunikácii resp. pri ich výstavbe,
  • časté dopravné nehody, vysoký počet usmrtených a ranených na cestách v dôsledku dopravných nehôd,
  • časté dopravné zápchy v dopravných špičkách, riziko neskoršieho príchodu do cieľa cesty,
  • takmer úplná odkázanosť na strategické ropné palivá.

b.      Verejná osobná doprava

Základnými systémami VOD sú:

  • železničná doprava  (je technicky vhodná pre mohutné a sústredené prepravné prúdy na dlhé a stredné vzdialenosti),
  • autobusová doprava (je technicky vhodná pre rozptýlenejšie prepravné prúdy na stredné a kratšie vzdialenosti, v rámci vyššieho územného celku (ďalej len „VÚC“), resp. dvoch susediacich VÚC,
  • mestská hromadná doprava (je určená na obsluhu významnejších prúdov cestujúcich v rámci väčších miest; okrem autobusov sa tu používajú aj električky, metro, trolejbusy alebo duobusy).

Výhody VOD:

  • šetrí životné prostredie,
  • má nízke externé náklady,
  • v porovnaní s IAD je mnohonásobne bezpečnejšia,
  • má nižšiu mernú spotrebu energie na osobu (ak sa nevyužíva neprimerane aj na slabé prepravné prúdy),
  • má menšiu odkázanosť na ropné palivá (niektoré systémy VOD realizujú významný podiel výkonov na elektrifikovaných dráhach),
  • nepotrebuje v meste parkovacie plochy,
  • vo väčšine prípadov kratší cestovný čas ako IAD.

Nevýhody VOD:

  • nižšia dostupnosť,
  • nižšia flexibilita ako IAD,
  • spotrebiteľovi je vzdialenejšia,
  • nižší komfort cestovania ako IAD.

3. Aktuálne problémy VOD v SR

V súčasnosti je spolupráca systémov železničnej a cestnej dopravy v SR v rámci VOD nedostačujúca. Je bežným javom, že prepravné prúdy cestujúcich nemajú potrebný prípoj od vlaku na autobus (resp. opačne), alebo musia pomerne dlhú dobu čakať na ďalší prípoj v nepohodlných priestoroch resp. vonku. Mnohokrát pri meškaní jedného spojenia (hlavne večer) zmeškajú nasledovný spoj a stratia poslednú možnosť prepravy do miesta bydliska.

S týmito negatívnymi skúsenosťami sa potenciálny zákazník v budúcnosti resp. pri plánovaní cesty rozhodne radšej pre IAD, ktorá je pre neho pohodlnejšia, mnohokrát rýchlejšia, odvezie ho „z domu do domu“, nemusí sa viazať na cestovné poriadky dopravcov, kupovať si lístky (osobitne u každého dopravcu), prestupovať s batožinou atď.

Ďalším fenoménom je, že na tom istom mieste majú v rozmedzí 15 minút potenciálni cestujúci možnosť výberu dvoch až troch  dotovaných spojov  rôznych dopravných podnikov (napríklad vlak, autobusy viacerých dopravcov). Obsadenosť týchto spojov potom obvykle nie je vysoká, navyše dotovaním autobusových spojov paralelných k vlakom dochádza k neefektívnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi.

Možno teda definovať tieto hlavné nedostatky VOD v SR:

  zo vzťahu cestujúci – dopravca:

  • nedostatočná nadväznosť spojov,
  • dlhé čakacie časy cestujúcich na prípoj,
  • slabá informovanosť o  prepravných možnostiach (cestujúci musí sám kombinovať spoje),
  • slabá koordinácia dopravných výkonov vo verejnom záujme objednávaných samosprávami a štátom,
  • v prípade meškania prípoje nečakajú,
  • málo komfortné a málo kultúrne čakacie priestory pre cestujúcich,
  • veľké vzdialenosti medzi prestupnými miestami jednotlivých subsystémov IDS,
  • mnohokrát cesty medzi prestupnými miestami nie sú chránené pred nepriaznivými vplyvmi počasia,
  • cestujúci je nútený kupovať si cestovný lístok na každý spoj osobitne.
  • dopravcovia si navzájom konkurujú na paralelne dotovaných linkách,
  • dopravcovia majú rozdielne prepravné poriadky,
  • dopravcovia majú nekoordinované cestovné poriadky,
  • mnohokrát prevláda strach medzi dopravcami z prevzatia dopravných výkonov (strach o prebratí tržieb), namiesto spoločnej snahy zvýšiť atraktívnosť a následne i tržby VOD na úkor IAD.
  • slabá angažovanosť štátu v oblasti riadenia dopravy ako celku,
  • nedostatočné finančné prostriedky pre rozšírenú a kvalitnú ponuku dopravných prostriedkov na železnici.
  • nedodržiavanie ustanovenia § 20 ods.5 zákona 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, podľa ktorého pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti je potrebné zaistiť odstránenie neúčelných paralelných trás a liniek a vytvorenie funkčnej nadväznosti VOD na železničnú dopravu, pričom v súbežnej doprave má prednosť železničná doprava,
  • kolidujúce snahy nevzdať sa slabo vyťažených vlakových spojení (dotovaných štátom) a zároveň financovať súbežné autobusové spoje.

zo vzťahu dopravca – dopravca:

zo vzťahu štát – dopravca:

zo vzťahu VÚC – dopravca

Svetovým trendom v doprave je eliminovať nežiaduce účinky IAD pri zachovaní maximálne možného uspokojenia prepravných potrieb cestujúcich. Vo vyspelých krajinách je úspešným riešením vytvorenie IDS vo veľkých mestách a  prímestských aglomeráciách.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.