James Bond – Košice desperation – “Skracujeme vzdialenosti medzi ľuďmi”….
Scéna ako z filmu “James Bond – Košice desperation” v hlavnej ulohe neznáma vychádzajúca slovenská hviezda strieborneho plátna. Davida Craig na poslednú chvíľu odmietol ďalšie pokračovanie tohoto filmu nakoľko sa obával, že to na Slovensku veru psychicky a fyzicky nezvládne. A ja si pomaly začínam uvedomovať jeho obavy.
Akcia sa podarila vynikajúco a ja s aktovkou plnou usvedučjúcich dôkazov utekám z tajnej základne niekde na severe Košíc. Všade navôkol je tma. MHD. Srandujete? Imidž 007… Ja oblečený v štýlovom obleku nad ňou ani nepremýšľam. Útek. Oveľa viac ma začína trápiť zima a nepríjemný protivietor. Avšak pre agenta mojích kvalít to nemože byť problém. Oprava… Môže!
Utekám čo mi sily stačia. Ale vietor je čím ďalej tým silnejší. Utešuje ma iba predstava, že o malú chvíľu budem v únikovom vozidle najkvalitnejšej výroby. Veď by ma britská MI5 nenechala cestovať REGIONÁLNYM EXPRESSOM Poloniny namiesto nejakého superšportového Aston Martin DBR9 ak by si neboli istý, že je to (a) bezpečnejšie (b) pohodlnejšie a za (c) rýchlejšie.
22:35 a pomaly za sebou nechávam aj bájnych bežcov tunajšieho maratónu a to všetko v snahe stihnúť nikdy nemeškajúce spoje tunajšej železničnej spoločnosti. Rýchla kontrola okolia. Bond Girl nikde. Námestie polo-vysvietené. Tesco zavreté. Vianočné stánky takisto. Takže dnes žiadny drink nebude… Škoda.
Do riti! Pozorovaním okolia som si nevšimol jedinú mláku široko ďaleko. Bond Girl nepoteším. Dnes bude namiesto zmyselného sexu v zaverečnej scéne prať. Míňam tunajšie divadlo a uznávam potlesk okoloidúcich, ktorý ma podgurážený odmieňajú za môj bežecký výkon. Pozor! Náramkové hodinky značky “Zmoč” mi pípajú. Jasný signál, že netreba strácať čas. “Kopem do vrtule” a prekonávajúc aj rekord neznámeho bežca z Jamajky prebieham Mlynskou ulicou.
Nestihnem to? Sklamem a nezvládnem túto super tajnú akciu? Bude James Bond po prvý krát v histórii na kolenách? To sa nesmie stať!
(naleduje napínavá zvučka 3x, tadaaaaa) 22:44. Stanica. Vchádzam. Tlkot môjho srdca počuje aj žena v stánku. Hádžem letmý pohľad na tabuľu. Niečo, 60 minút. Do riti, snaď zle vidím! Bežím zotrvačnosťou ďalej. Perón. Opäť tabuľa a hlásenie. Regionál express bude meškať 60 minút. Do riti! Vchádzam do vlaku. Bond Girl nikde. Môže to byť ešte horšie? Telefón. Bond Girl. Volá, že to dnes nestihne. Šlak aby to trafil.
Tadaaaa. 60 minútové meškanie. Volám MI5 čo s tým. Ževraj sa nemám vzrušovať vraj na rýchlik čo mešká 120 minút treba počkať. Adrenalín zo scény zo zbytočného behu treba nejako vyfiltrovať. V hlave mám scénu s vybuchujúcou stanicou a 300 stranový grafikón vytlačený na lesklý papier, ktorý postupne análne aplikujem každému čo s jeho tvorbou a dodržiavaním niečo má práve tam kam myslíte.
Mierne ukľudnenie. Snáď bude tú hodinu aspoň teplo. Ak už sa budem musieť viezť vo vozni 4tej cenovej. Polorozpadnutá súprava ma neoslňuje. Aston Martin by bol lepší. Zápis do denníka Jamesa Bonda – na rady MI5 už nedávaj, na ďalšiu akciu si prines vlastnú káru. Spúšťam telefón a hľadám nejaký ten Aston na kúpu.
Šlak aby to trafil. Zima! Takže dnes nebude ani žiadne topenie. 120 minút! Oslavujem. Výcvik na Sibíri sa predsa len vyplatil. Aspoň niečo. Hlavne, že Generálny riaditeľ a manažment ŽSK and Company si jazdia na Audi A8, BMW7 a kadečom podobnom… . Nové súpravy majú v noci asi nariadený povinný spánokaa mierne obstarožné s kúrením vymreli…. Ale hlavne, že cestovné treba platiť stále.
Práve som prišiel o 2 hodiny života. Vďaka Železničná spoločnosť Slovenska. Naozaj ste mi skrátili vzdialenosť. Tak rýchlo a zbytočne cez Košice som sa ešte nikdy nedostal. A tiež tie 2 hoďky spánku mi zajtra ozaj nebudú chýbať. Bez Vás by som nikdy nebol zistil, že to bola vlastne Mission Impossible a nie natáčanie James Bond ako mi tvrdil agent. Takže nakoniec som vlastne nahradil fešáka Toma Cruisa a nehral obstarožného agenta z výpredaja 80tych rokov. Vrelá vďaka!