V okolí železničných tratí na Slovensku rastie aj unikátne rastlinstvo
Aj rastliny môžu cestovať. A dokonca ,,vďaka“ železnici rastú aj na Slovensku rastliny pôvodne z iných krajín. K nám jednoducho ,,pricestovali“ spoza hraníc. Nájdu sa medzi nimi aj vzácne druhy. S takýmto záverom prišli výskumníci zo SAV v rámci výskumu flóry Slovenska, ktorý vykonali v polovici septembra 2013 v areály železničnej stanice Bratislava východ. Ich poznatky sú mimoriadne zaujímavé.
Odborníci skúmali rastliny ako slanobyľ, a to najmä druh slanobyľ pahorková, ktorý bol v minulosti nájdený na Slovensku iba v troch staniciach: ŽST Bratislava východ, Trenčín a Žilina. Ďalej rody mrlík, láskavec a iné. Mnohí zástupcovia uvedených rodov rastú len na takých železničných staniciach, na ktorých sa vykladali alebo sa vykladajú zahraničné suroviny, ako obilie, olejniny či železná ruda. Niektoré druhy tak s obľubou rastú na rumiskách a skládkach v obvode prekladových, zoraďovacích alebo nákladných železničných staníc ako výmetok pri čistení vagónov. „Zo zriedkavejších druhov sme v priebehu tejto exkurzie zistili výskyt u nás vzácnejšieho a ohrozeného druhu kotvičník zemný (Tribulus terrestris), ktorý sem mohol byť zavlečený z okolia Štúrova, kde vzácne rastie na piesčitých pôdach“, povedal Dr. Letz.
Z ďalších zaujímavých a na Slovensku zriedkavých rastlín zaznamenali pracovníci Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied na ŽST Bratislava východ výskyt druhu loboda podlhovastolistá a láskavec biely. Zaznamenali aj typicky železničný druh pakost purpurový, ktorý bol na Slovensku po prvý raz objavený len v roku 2010. V posledných rokoch sa u nás tento teplomilný pakost, pôvodom zo Stredomorskej oblasti, rýchlo šíri práve na železničných násypoch, kde nachádza optimálne podmienky pre svoj rast.
Z hľadiska flóry predstavujú železnice súbor človekom podmienených biotopov so špecifickou flórou a vegetáciou, kde rastliny osídľujú okraje a svahy železničných tratí, kamenisté zvršky, násypy, medzikoľajiskové priestory, nástupištia, prekladiská, výhybky, prejazdy a podobne. Železničné objekty tak patria k jedným z biotopov, kde dochádza k pomerne rýchlemu zavliekaniu druhov na nové lokality a k celkovým zmenám v zložení flóry. V súčasnosti sú tieto stanovištia ošetrované buď herbicídmi alebo pravidelným kosením a vplývajú na ne aj rôzne rekonštrukčné práce.
Výsledkom pôsobenia týchto vplyvov je špecifické rastlinstvo, vyskytujúce sa iba na železniciach. Na ilustráciu možno uviesť, že na niektorých staniciach rastie v našich podmienkach okolo 100 druhov cievnatých rastlín. Mnohé z nich môžu byť pritom vzácne a ohrozené, ktorých pôvodné prostredie, ako napr. piesky alebo kamenisté stráne, už vo voľnej krajine zanikli a rastliny špecializované na takéto stanovištia tak nachádzajú na železniciach svoj náhradný “domov”.