Program modernizácie a rozvoja železníc SR na roky 2011 – 2014 (časť 1.)

Program prichádza v období, keď sa význam železničnej dopravy v dopravnom systéme SR dostáva viac do popredia. V posledných desaťročiach sa výrazne nezmenilo, len sťažka modernizovalo a koncepčne neprehodnotilo. V dôsledku toho sa dosiaľ na jednej strane udržiavali nevýkonné trate, na druhej zas takto vynaložené prostriedky chýbali na železničných linkách, na ktorých sa dodnes zachovala pomerne hustá železničná doprava.

Výsledkom je rozsiahla, avšak pomerne zanedbaná železničná infraštruktúra, ktorá postupne degraduje parametrami (rýchlosťou, osovým zaťažením, dĺžkami predjazdných koľají v staniciach, obmedzujúcim prechodovým prierezom, problémami elektromagnetickej kompatibility), neprispôsobená moderným európskym železničným vozidlám a neschopná prijať výzvy, vyvstávajúce pred železničnou dopravou tejto doby. S narastajúcim odporom  spoločnosti „nalievať“ peniaze do čoraz menej efektívneho dopravného módu sa dosiaľ nedokázali  železničné spoločnosti vyrovnať žiadnym vlastným rozhodným koncepčným opatrením. Ani možnosť využiť na modernizáciu finančné zdroje EÚ neznamenalo vždy viditeľné zlepšenie – nadmerné ambície projektantov, spojené s nedostatočným dohľadom zadávateľov viedli v niektorých prípadoch k neprimerane drahým riešeniam, ohrozujúcim  realizáciu projektu. A ak aj došlo k realizácii, znamenalo to vysokú absolútnu hodnotu spolufinancovania, odčerpávajúcu účelnejšie využiteľné prostriedky.

Riešením je prehodnotenie rozsahu jestvujúcej železničnej siete SR a sústredenie finančných prostriedkov na miesta, kde ich použitie bude mať z hľadiska reálnych dosahovaných výkonov alebo potenciálnych možností význam. Vzhľadom na závažnosť tohto problému pôjde nepochybne o dlhodobejší proces, ktorý bol len v tomto roku odštartovaný prijatím Programu revitalizácie železničných spoločností a jeho konkrétne výsledky zatiaľ ešte nepoznáme. Preto považujeme za rozhodujúce pre potreby formulácie tohto programu rešpektovať nasledovné pravidlá.

  1. v prípade projektov spolufinancovaných z finančných zdrojov EÚ 
  • zabezpečiť udržateľnosť rozpracovaných projektov s nespochybniteľným významom, ak už boli preinvestované významné sumy
  • opätovne posúdiť tie prípady, kde aktuálne prebieha len projektová príprava, ak naznačuje príliš vysoké realizačné náklady
  1. v ostatných prípadoch  
  •  posilniť reprodukciu tých tratí, ktorých význam možno považovať za nespochybniteľný a naopak
  • rezignovať na nie nevyhnutné udržiavacie práce na tratiach s najnižšími výkonmi; trate so zastavenou dopravou udržiavať len v miere nevyhnutnej pre ochranu bezpečnosti ľudí, zvierat a životného prostredia

Uplatnenie týchto zásad vo svojej podstate znamená:

  1. ukončiť pokročilo rozpracovanú modernizáciu železničnej línie Bratislava – Žilina – Čadca št. hr. a zriaďovacej stanice Žilina – Teplička
  2. realizovať plánované stavby terminálov intermodálnej prepravy
  3. realizovať projekty, súvisiace so zavedením integrovanej dopravy v Bratislave a Košiciach
  4. vzhľadom na neakceptovateľne vysoké predpokladané realizačné náklady  prehodnotiť projektovaný koncept modernizácie úseku Liptovský Mikuláš – Kysak
  5. doprojektovať ambiciózny projekt prepojenia koridorov na území mesta Bratislavy, avšak s rešpektovaním všetkých účelných zjednodušení realizovať zatiaľ len stavbu Bratislava predmestie – Bratislava filiálka a elektrifikáciu trate Devínska Nová Ves – Marchegg, kde možno dosiahnuť nespochybniteľný efekt
  6. oveľa účelnejšie voliť zámery pre využitie prostriedkov z vlastných zdrojov ŽSR pre reprodukciu základných prostriedkov tohto podniku

V súčasnosti tvoria železničnú sieť SR hlavné a vedľajšie trate. Sú to trate normálnorozchodné, úzkorozchodné a širokorozchodné. Celková dĺžka tratí na území SR je 3 623 km, z čoho je 3 474 km normálnorozchodných, 50 km úzkorozchodných a 99 km širokorozchodných. Jednokoľajné trate majú spolu 2 608 km, dvojkoľajné a viackoľajné 1 015 km. Z celkovej dĺžky tratí je 1 577 km elektrifikovaných a 2 046 km neelektrifikovaných. Jediná širokorozchodná trať na území SR je pokračovaním trate zo stanice Užhorod cez stanicu Maťovce do žst. Haniska pri Košiciach.

Železničná sieť SR je súčasťou niekoľkých významných európskych koridorov a to:

  • Koridor č. IV. – Dresden – Praha – Bratislava/Wien – Budapest – Arad (+ vetvy) (aj trať Komárno – Nové Zámky, ako súčasť nákladného koridoru E),
  • Koridor č. V. – Venezia – Trieste/Koper – Ljublana – Budapešť – Čop – Lvov; s vetvou prechádzajúcou územím SR na úseku Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou – Čop,
  • Koridor VI. – Gdansk – Waszawa – Katovice –Zwardoň/Čadca – Žilina (vetvy Bielsko Biala – Ostrava – Břeclav),
  • Prioritný projekt č. 17 (TEN-T) – Paris – Strasbourg – Stuttgart – Wien – Bratislava, (ŽSR časť ÖBB Kittsee/Bratislava-Petržalka –uzol Bratislava, ÖBB Marcheg/ŽSR Devínska Nová Ves),
  • Prioritný projekt č. 23 (TEN-T) – Gdansk – Warszava – Brno/Bratislava (Zwardoň PKP/ ŽSR Skalité –Čadca –  Žilina – Nové Mesto nad Váhom),Koridor E –  Dresden – Praha – Wien/Bratislava – Budapest.

Túto železničnú sieť vlastní štát. Spravujú ju Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“), ako podnik sui generis. ŽSR boli zriadené zákonom NR SR č. 258/1993 o Železniciach SR.

V zmysle schváleného Projektu transformácie ŽSR uznesením vlády SR č. 830/2000 bola od 1.1.2002 zriadená Železničná spoločnosť, a.s. podľa osobitného zákona č. 259/2001 Z. z. o Železničnej spoločnosti. Tým došlo podľa Smernice Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc spoločenstva k fyzickému oddeleniu dopravných a prepravných činností
od železničnej infraštruktúry. ŽSR odvtedy vykonávajú povinnosti manažéra infraštruktúry podľa Smernice 2001/14/ES z 26.2.2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii ES.

Podľa zákona NR SR č.513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uzatvára štát so ŽSR zmluvu o prevádzkovaní dráhy, na základe ktorej ŽSR zabezpečujú prevádzkyschopnosť železničnej siete podľa požadovaných parametrov. Finančné prostriedky, ktoré doposiaľ mali ŽSR k dispozícii na základe tejto zmluvy nepokrývajú ani základnú reprodukciu siete železničných tratí. Pripravované navýšenie prostriedkov bežného transferu vytvára priestor pre určitú konsolidáciu tejto situácie. Výstavba nových tratí, modernizácia, rekonštrukcie  sú financované  z  fondov EÚ a kapitálových transferov, ktoré sú  účelovo viazané na základe zmlúv uzatvorených s MDVRR SR.

Dopravná politika EÚ prezentovaná v  Bielej knihe a následné legislatívne aktivity sú zamerané na podporu železničnej dopravy a zvýšenia jej konkurencieschopnosti voči iným druhom dopravy, nakoľko železničná doprava je jedným z najbezpečnejších dopravných systémov a súčasne najšetrnejších voči životnému prostrediu. Zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy spolu s vlastným udržaním železníc patria medzi základné piliere tvoriaceho sa európskeho integrovaného železničného priestoru.

EÚ vyčleňuje vo svojich rozpočtoch finančné prostriedky predovšetkým na budovanie transeurópskej dopravnej siete EÚ (TEN-T) s cieľom postupne vybudovať kvalitnú dopravnú infraštruktúru, v ktorej má nezastupiteľné miesto aj železničná doprava. Železničná sieť TEN-T, dotýkajúca sa aj SR, je definovaná v Rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1692/96/ES o základných smerniciach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete.

Materiál je v súlade so schválenými dokumentmi vládou SR: Národným strategickým referenčným rámcom Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 a Operačným programom Doprava. OPD predstavuje programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013. Tento materiál obsahuje súbor cieľov a prioritných osí zahrňujúcich viacročné opatrenia na ich dosiahnutie, ktoré sú realizované využitím finančnej pomoci z KF.

Globálnym cieľom OPD je podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Riadiacim orgánom OPD je MDVRR SR.

Z prostriedkov KF sa financuje modernizácia hlavných železničných koridorov v sieti TEN-T vrátane ostatných tratí v súlade s nariadením o KF, ktorý od roku 1994 napomáha členským štátom Európskej únie k zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov a k stabilizácii ich ekonomík KF financuje projekty maximálne až do 85 % z oprávnených nákladov na  projekty, týkajúce sa ekológie a dopravnej infraštruktúry. Spôsobilé projekty musia patriť do dvoch kategórií:

a) ekologické projekty, ktoré napomáhajú dosiahnutiu cieľov Zmluvy ES – konkrétne projekty, ktoré sú v súlade s prioritami ekologickej politiky Spoločenstva podľa príslušných akčných plánov ekologického a trvalo udržateľného rozvoja.

b) projekty zamerané na dopravnú infraštruktúru, ktoré prispievajú k rozvoju dopravnej infraštruktúry v súlade so smernicami Transeurópskej dopravnej siete (Trans-European Transport Network, TEN).

OPD 2007 – 2013 v oblasti železničnej infraštruktúry definuje 3 prioritné osi:

  • Prioritná os 1 – Železničná infraštruktúra
  • Prioritná os 4 – Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov
  • Prioritná os 3 – Infraštruktúra intermodálnej prepravy

Prioritná os 1

Program je zameraný predovšetkým na realizáciu modernizácie železničných tranzitných koridorov, modernizáciu železničných pohraničných prechodových staníc, dostavbu rozhodujúcich železničných uzlov, zastávok a staníc, implementáciu ERTMS atď. Projekty modernizácie železničnej dopravnej infraštruktúry OPD budú realizované na tých tratiach zaradených do siete TEN-T, ktoré majú rozhodujúci význam pre ekonomiku a mobilitu SR a Spoločenstva. Rozhodnutím č. 884/2004/ES bol stanovený zoznam 30 projektov, ktoré majú rozhodujúci význam pre Spoločenstvo ako celok, pričom SR sa priamo dotýkajú dva prioritné projekty pre oblasť železničnej infraštruktúry. Sú to projekty č. 17 (prepojenie koridorov a napojenie letiska MR Štefánika) a 23 (Bratislava – Žilina), ktoré budú OPD primárne podporované. Modernizáciou železničných tratí siete TEN-T budú dosiahnuté parametre, ktoré zodpovedajú požiadavkám na poskytovanie kvalitatívne konkurencieschopných železničných služieb a zároveň zodpovedajú požiadavkám štandardov EÚ a medzinárodným dohodám (AGC a AGTC).

Prioritná os 3

Jednou zo základných podmienok efektívnej výmeny tovarov je vytváranie dopravno-komunikačných uzlov, v ktorých dochádza k sústreďovaniu a prerozdeľovaniu tovarov za účelom ich efektívnejšej prepravy medzi výrobcami, obchodníkmi a spotrebiteľmi v rámci logistického prepravného reťazca. Tieto uzly (logistické centrá) vytvárajú podľa dopravnej politiky EÚ základné body dopravnej siete intermodálnej prepravy a komunikačnú kostru tovarových a informačných tokov v Európe.

Nárast medzinárodnej prepravy tovaru ťažkými cestnými nákladnými vozidlami spolu
s nedobudovanou sieťou nadradenej dopravnej infraštruktúry sa prejavuje v SR enormným zaťažením cestných komunikácií v oblastiach s hustým osídlením obyvateľstva, v chránených prírodných oblastiach, ako aj v oblasti hraničných priechodov.

K 31.12.2010 bolo na území SR evidovaných 7 kontajnerových prekladísk, pričom s výnimkou terminálu v Dobrej sú technicky a technologicky zastarané, nespĺňajú základné parametre stanovené Dohodou AGTC. Prekladiská sú v súkromnom vlastníctve a sú umiestnené v  zastavaných mestských častiach, čo neumožňuje ich ďalší priestorový rozvoj. Preto neumožňujú poskytovať služby požadované súčasným prepravným trhom, ani sa efektívne rozvíjať a nemôžu zaručiť poskytovanie služieb na nediskriminačnom princípe vyžadovanom Zmluvou o EÚ a z nej odvodených právnych predpisov.

 Prioritná os 4

Stratégia prioritnej osi je zameraná najmä na integráciu verejnej železničnej osobnej dopravy, jej podporu a preferenciu v rámci integrovaných dopravných systémov v dvoch najväčších mestách SR – Bratislavy a Košíc, jej vzájomnú koordináciu s regionálnou a nadregionálnou (v prípade Bratislavy aj s cezhraničnou) železničnou osobnou dopravou. Realizáciou prioritnej osi s nadväznosťou na prioritnú os 6 sa vytvoria podmienky pre zvýšenie podielu ekologickej verejnej železničnej osobnej dopravy ako aj mestskej hromadnej dopravy.

V rámci týchto integrovaných systémov bude železničná infraštruktúra základom dopravnej sústavy, na ktorú budú nadväzovať ostatné druhy dopravy (napr. mestská doprava), a to vrátane individuálnej automobilovej dopravy (parkoviská P&R). Podporované bude budovanie systémov kombinujúcich električkovú a železničnú dopravu (tram-train) s cieľom priviesť železničnú dopravu bližšie k zdrojom a cieľom ciest. Tým sa vytvorí predpoklad aj pre zapojenie verejnej prímestskej autobusovej dopravy do integrovaných dopravných systémov, kde autobusové linky doplnia nosnú sieť železničnej dopravy a budú plniť funkciu plošnej obsluhy územia s väzbou na nosnú sieť.

Pre zlepšenie súčasného stavu verejnej osobnej dopravy v regióne Bratislava je nevyhnutné zavedenie vysokokapacitného, ekologického a bezkolízneho integrovaného nosného systému prepravy osôb. Dôležité je najmä zvýšiť kapacitu a urýchliť prepojenie prímestských častí s centrom, prepojenie centra s mestskou časťou Petržalka.

Aktivity OPD v rámci tejto prioritnej osi budú komplementárne dopĺňané aktivitami Operačného programu Bratislavský kraj. Tie budú zamerané najmä na prevádzkové zabezpečenie integrovaného dopravného systému v hlavnom meste Bratislava a v priľahlých oblastiach, ako napr. jednotný tarifný informačný systém, informačný systém MHD, preferencia vozidiel MHD a pod.

V rámci aktivít prioritnej osi sú tiež vytvorené predpoklady na realizáciu časti projektu integrovaného dopravného systému mesta Košice. Cieľom projektu je prepojiť koľajový systém ŽSR a Dopravného podniku mesta Košice za účelom priameho výkonu verejnej osobnej dopravy na území mesta Košice a v Košickom samosprávnom kraji s dopadom aj na Prešovský samosprávny kraj. Na základe existujúceho koľajového rozchodu rovnakého u železničných a električkových tratí  bude vybudovaný IDS efektívnejšie využívať výhody oboch systémov. Cestujúci budú môcť využívať IDS na prepravu v meste Košice i v prímestskej a regionálnej doprave s obslužnosťou až do 100 km.

 

You may also like...